Bratislavský hradný kopec

Bratislavský hradný kopec
Bratislavský hradný kopec, Bratislava
Bratislava
Popis


Popis:

Hradná plošina bola osídlená už v eneolite ľudom badenskej kultúry. Z viacerých miest areálu pochádzajú keramické črepy. Lokalita bola pravdepodobne opevnená, vzhľadom na neskoršiu intenzívnu stavebnú činnosť sa však v teréne nezistili žiadne valy. Osídlená nebola len plošina kopca, ale aj okolie – predovšetkým jeho východné svahy po dnešné Hviezdoslavovo námestie (vtedy tieklo tadiaľto rameno Dunaja). Hradný kopec bol zrejme akropolou vtedajšieho osídlenia.

Na vrchole kopca stálo sídlisko aj v staršej dobe železnej (halštatskej) vďaka ľudu kalenderberskej kultúry. Rozsah osídlenia nie je zistiteľný, len pod severovýchodnou vežou paláca sa našiel základ príbytku rozmerov 4 x 5 m, zahĺbený do skalného podložia.

Otázka visí nad možným osídlením v rímskej dobe. Pri výskumoch sa síce našli opracované kamene s nápismi a zlomky strešnej krytiny, avšak použité druhotne v murive baziliky z 9. storočia. Môže ísť o stavebný materiál dovezený z iného zdroja, ale niekoľko malých čriepkov a predovšetkým maltová podlaha, technologicky blízka antickému stavebníctvu, zistená počas výskumu v roku 2009 (výskum Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti) znova oživili úvahy o možnej prítomnosti Rimanov na Hradnom vrchu.

V 2. – 1. storočí pred n. l. obsadili Hradný kopec Kelti. Sídlili predovšetkým na hornej terase, kde stáli príbytky. Stopy opevnenia zistené neboli, je však možné, že na nich stoja veľkomoravské hradby. O funkcii hradiska svedčia okrem keramiky aj nájdené mince, medzi nimi aj jeden depot. Platilo sa tu nielen miestnymi, ale aj západnými razbami. Unikátom je zlatá minca, mušľovitý statér, pochádzajúci z Čiech. V 30-tych rokoch 1. storočia Kelti hradisko opustili, pravdepodobne po vnútornom konflikte.

Posledný sídelný hiát trval do polovice 9. storočia, keď veľkomoravskí Slovania určili kopcu funkciu centrálneho hradiska, z ktorého spolu s Devínom kontrolovali Bratislavskú bránu. Vzniklo tu opevnenie, chrániace plochu 5,5 ha. Hradby vybudovali zo zeminy a z drevených trámov 20 – 30 cm hrubých, ukladaných do komôr. Nevieme, kde boli situované vstupy do pevnosti. Tvar terénu však naznačuje, že jeden z nich sa mohol nachádzať v priestore dnešnej Viedenskej brány. Na východnej terase vybudovali pravdepodobne byzantskí stavitelia kresťanskú baziliku, okolo ktorej sa pochovávalo. Miestny veľmožský rod obýval palác s kamennými základmi rozmerov 12 x 5,5 m, postavený na južnej strane kopca.

Ani zánik Veľkej Moravy neznamenal vysídlenie hradiska. Veď už v roku 907 sa hrad dostal do dejín. Kdesi pod ním sa podľa salzburských letopisov odohral krvavý boj, v ktorom Bavori utrpeli ťažkú porážku od starých Maďarov. Názov je zapísaný ako Brezalauspurc. V 10. storočí bola pri kostole vybudovaná veža a krátky úsek hradieb, zrejme nedostavaných. O storočie neskôr na mieste baziliky vznikol Kostol sv. Salvatora, ktorý bol v 13. storočí prenesený do mesta. V tejto dobe sa tu zároveň prestalo pochovávať. V 11. storočí sa opravovala aj fortifikácia – použili sa brvná ukončené hákmi – konštrukcia typická pre poľskú opevňovaciu techniku. Možno je to svedectvo zápasu o dnešné slovenské územie medzi vtedajšími mocnosťami.   

Hradný areál je reprezentačným sídlom Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je sídlom Historického múzea SNM. Vonkajšie priestory sú voľne prístupné, vrátane základov veľkomoravskej baziliky rekonštruovaných v pôdoryse a výhľadu na zadunajskú časť Bratislavy. Vo vnútorných priestoroch sú umiestnené historické výstavy. O aktuálnom prezentačnom programe múzea, ktoré je otvorené denne okrem pondelka, sa možno informovať v hradnom paláci. Vzhľadom na reprezentačnú funkciu Hradu odporúčame vopred sa informovať o prípadných obmedzeniach vstupu.

Ako sa sem dostať:

Bratislavský hradný kopec je najjužnejším výbežkom Malých Karpát, oddeleným na severe od vlastného horstva mierne sa zvažujúcou šijou, cez ktorú je najprístupnejší. Smerom na juh prudko klesá k Dunaju. Pôvodný tvar terénu bol rôznymi stavebnými úpravami, navážkami a vrstvami nasypanými z deštrukcií starších budov značne zmenený. Vrchol kopca sa pôvodne nachádzal v priestore dnešného Hradného paláca.

Hrad sa nachádza v centre Bratislavy a je prístupný mestskou hromadnou dopravou. Smerujú sem trolejbusové linky číslo 203 a 207. Z Hlavnej železničnej stanice sa na Hrad možno dostať autobusom č. 81 alebo 93 s prestupom na druhej zástavke pri Prezidentskom paláci, z autobusovej stanice Mlynské Nivy trolejbusovou linkou číslo 206 takisto s prestupom pri Prezidentskom paláci. Hrad je dosiahnuteľný aj peši, a to buď po ulici Palisády, ktorá je hlavnou komunikáciou smerujúcou k lokalite, ale aj od Nového mosta uličkami Podhradia (Beblavého ul.), z ktorých je vylúčená doprava. Peší výstup trvá cca 20 min. Priamo do hradného areálu možno vojsť Viedenskou bránou z ulice Palisády alebo bočným vchodom (Mikulášska brána) cez východný pevnostný múr, ku ktorému je len peší prístup.

Najlepšie zľavy v Bratislave

Bratislava CARD City&Region je oficiálnou destinačnou turistickou kartou, ktorá vám umožňuje spoznať a zažiť to najlepšie, čo mesto Bratislava a región ponúkajú.
  • voľný vstup do múzeí a galérií
  • bezplatná prehliadka
  • neobmedzená doprava
  • ďalšie zľavy do výšky 50%
Kúpiť online


Instagram

#bratislavaregion
Sleduj @bratislavaregion.travel a vlož do svojich fotiek hashtag #bratislavaregion.
Najlepšie fotky pridáme na náš účet!
Viac z Instagramu