Malokarpatská vínna cesta

Malokarpatská vínna cesta
Horná 20, Modra
Bratislava region


Popis

Zablúďte do romantických zákutí vinohradov na úbočí Malých Karpát a do čarovných pivníc, kde Vám nalejú lahodnévíno priamo zo suda. Doprajte si autentickú ochutnávku toho, čo sa urodilo v malokarpatských viniciach v regióne medzi Bratislavou a susedným krajským mestom Trnavou. Na vínnej ceste Vás čakajú desiatky otvorených pivníc a vinári, ktorí Vás nimi s radosťou prevedú. Na zdravie!


Popis:

Na východnej strane Malých Karpát sa od Bratislavy tiahne pás miest a dedín, ktoré spája prívlastok „vinohradnícke“. Vytvárajú malokarpatský vinohradnícky región, ktorý je rozlohou a významom najväčší na Slovensku. Milovníci prírody, ľudovej kultúry a kvalitného vína sa môžu z Bratislavy vybrať východným úpätím Malých Karpát po trase známej ako Malokarpatská vínna cesta. Vedie pozdĺž slnečných svahov Malých Karpát a lemujú ju úrodné vinohrady (s rozlohou takmer štyritisíc ha) a vínne pivnice. Malokarpatská vínna cesta turistom ponúka príjemné posedenie v typických malokarpatských vinárňach a viechach rozsiatych v jednotlivých mestách a vidieckych obciach.

Hlavným impulzom myšlienky vybudovať vínnu cestu sa stala potreba upozorniť na malokarpatský región a predstaviť ho slovenským i zahraničným návštevníkom. Tradícia vinohradníctva a vinárstva, dávna história bohato zastúpená starobylými pamiatkami, zachovaný folklór a rázovitosť vinohradníckych domov, gurmánske špeciality, zaujímavá fauna a flóra spojená s možnosťou oddychu v atraktívnom prírodnom prostredí sú príťažlivým artiklom pre širokú vrstvu záujemcov o rôznorodé pobavenie i poučenie. Malokarpatská vínna cesta vedie cez bývalé slobodné kráľovské mestá Bratislava, Svätý Jur, Pezinok a Modra, prechádza priľahlými podmalokarpatskými obcami a končí sa v Trnave. V každej dedine či meste turistov víta niečo iné, avšak vždy pozoruhodné. Okrem kultúrno-historických pamiatok návštevníkov zaujme napríklad tradícia ľudovej kultúry v jednotlivých obciach regiónu, kde si radi posedia v početných viechach a vinárňach pri pečenej husacine, pohári vína a ľudovej hudbe.

Malokarpatská vínna cesta sa začína v Rači, mestskej časti Bratislavy. Celou históriou Rače sa tiahne jej spätosť s vinohradníctvom. Miestne vinice sa spomínajú už v najstaršej známej listine z roku 1237. Stredoveký rozkvet račianskeho vinohradníctva možno spájať s priaznivými klimatickými podmienkami. Teplejšie podnebie umožňovalo rozširovanie viníc do vyšších polôh Malých Karpát. Najznámejším račianskym vínom sa postupne stala Račianska frankovka, ktorú v roku 1767 uznala Mária Terézia cisárskym dekrétom za víno vhodné na cisársky stôl. V tzv. starej Rači sa zachovalo viacero typických vidieckych domov. Račianske roľnícke domy boli prispôsobené tomu, že v nich bývali vinohradníci. Museli mať priestory na lisovanie hrozna (tzv. prešovne) a na uskladňovanie vína. Niektorí vinohradníci vyprázdnili prednú miestnosť, aby mohla slúžiť ako viecha. Známa je najmä Račianska viecha a viecha bratov Zvozilovcov. S históriou vinohradníctva sa možno oboznámiť v Obecnom dome, kde zriadili malé múzeum. Rača dodnes dýcha folklórom a je bohatá na rozmanité ľudové tradície. Ľudí oblečených v ľudových krojoch však možno na uliciach stretnúť iba zriedkavo, napríklad na jeseň pri tradičnom vinobraní.

Bohatá na folklór je aj susedná bratislavská mestská časť Vajnory. Už jej starý názov Weinern naznačuje jej vinohradnícku a vinársku tradíciu. Zo 14. a 15. storočia pochádzajú obecné vinohradnícke štatúty, ktoré patria k najstarším na Slovensku. Aj keď sa Vajnory stali mestskou časťou Bratislavy, zachovali si vidiecky charakter. Jeden z vajnorských domov na Roľníckej ulici upravili na národopisnú expozíciu, ktorá je reprezentatívnou ukážkou tradičného ľudového bývania. Jej návštevníci sa môžu potešiť aj krásou nádherných výtvorov ľudových umelcov a remeselníkov. Maľby v interiéroch Vajnorského ľudového domu dopĺňa zbierka ľudovej keramiky a výšiviek.

Ak z Bratislavy-Rače pokračujeme popod Malé Karpaty severovýchodným smerom, onedlho nás privíta bývalé slobodné kráľovské mesto Svätý Jur (pozri predchádzajúce strany). Za ním sa rozprestiera Grinava, mestská časť ďalšieho bývalého slobodného kráľovského mesta Pezinok (pozri predchádzajúce strany). Kedysi bola samostatnou obcou a jej názov pochádza od nemeckého pomenovania Grünau (zelená niva). K tradičným zamestnaniam Grinavčanov patrilo vinohradníctvo, ktorého produkty možno obdivovať a ochutnať počas vinobrania takmer pred každým domom popri hlavnej ceste. Obľúbeným nákupným artiklom septembrových návštevníkov obce je najmä mladý burčiak.

Ak v Pezinku-Grinave odbočíme do Malých Karpát, po pár kilometroch sa ocitneme v obci Limbach. Do priestoru malej vinohradníckej dediny, ktorá sa rozrástla o vilovú štvrť, sa zbieha vejár malokarpatských dolín. Vedú cez ne značkované turistické chodníky k výdatnému krasovému prameňu Limbašská vyvieračka alebo k horskému rašelinisku v prírodnej rezervácii Nad Šenkárkou. Z Limbachu vedie neznačkovaná asfaltová cesta k rekreačnému stredisku Slnečné údolie s podmienkami vhodnými na táborenie. Limbach často navštevujú skutoční znalci vína, pretože napríklad v miestnej kolibe môžu do sýtosti vychutnať Limbašský silván, ktorý túto dedinu preslávil ďaleko za hranicami Slovenska.

Kto v Pezinku-Grinave odbočí opačným smerom, dostane sa do neďalekého Slovenského Grobu. Obec je známa husacími hostinami, ktoré ponúkajú takmer v každom dome. K pečenej husacine sa tu podávajú lokše, burčiak a malokarpatské vína. Súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty je aj susedný Chorvátsky Grob, ktorý v polovici 16. storočia kolonizovali Chorváti. Podobne ako v susednom Slovenskom Grobe sa v obci zachovali mnohé prvky ľudového umenia, napríklad paličkovanie čipiek, vyšívanie a originálne maľovanie interiérov domov.

Názov severovýchodne ležiacej obce Viničné takisto prezrádza jej vinohradnícku tradíciu. Viac ako 100 ha vinohradov v jej chotári dodnes symbolizuje hlavné zamestnanie jej obyvateľstva. Vinič a víno sa objavili aj v názve obce Vinosady, ktorá leží pri hlavnej ceste z Pezinka do ďalšieho bývalého slobodného kráľovského mesta Modra (pozri predchádzajúce strany). Návštevu obce si možno spestriť výletom do neďalekej Kučišdorfskej doliny, kde sa pri vodnej nádrži nachádza známa rekreačná oblasť.

Najväčšou vidieckou obcou na Malokarpatskej vínnej ceste sú Šenkvice. Okrem kvalitného vína návštevníkov zaujmú pôvodne gotickým rímskokatolíckym Kostolom sv. Anny zo 16. storočia, ktorý obkolesuje múr s nárožnými baštami. S históriou obce a jej vinohradníckou tradíciou sa možno oboznámiť v obecnom múzeu.

Ak sa z Modry vyberieme popod Malé Karpaty severným smerom, dostaneme sa do vinohradníckej obce Dubová. Spolu so susednými obcami Píla a Častá má nádherné okolie s ideálnymi podmienkami na pešiu turistiku. Hlavným turistickým lákadlom tohto mikroregiónu je okrem tzv. Fuggerovho domu v Častej s najväčšou vínnou pivnicou v malokarpatskom regióne jeden z najzachovanejších slovenských hradov Červený Kameň. Hoci ho takmer nanovo postavili v prvej polovici 16. storočia Fuggerovci, jeho história sa od roku 1588 do druhej svetovej vojny spája s Pálffyovcami. Tento významný uhorský rod ho postupne prebudoval na reprezentačné sídlo s bohatou štukovou a freskovou výzdobou interiérov. V hrade sa v súčasnosti nachádza múzeum, v ktorom možno obdivovať historický nábytok, zbrane, hradnú kaplnku a obrazáreň s unikátnymi obrazmi a grafikami slovenských a európskych majstrov. Spestrením prehliadky je návšteva podzemných priestorov a obranného systému hradu. V obrovských pivniciach sa kedysi skladovalo víno a nachádzala sa tam aj lisovňa na spracovanie hrozna. Dodnes ju pripomína veľký drevený lis.

Dávnou históriou dýcha aj obec Budmerice, do ktorej sa dostaneme, ak v Modre odbočíme na východnú vetvu Malokarpatskej vínnej cesty smerom do Trnavy. Nachádza sa tu prekrásny kaštieľ, ktorý postavili Pálffyovci v roku 1889 v romantickom slohu. Stavba zasadená do nádherného prostredia anglického parku dnes slúži ako Dom slovenských spisovateľov. V susedstve Budmeríc možno navštíviť ďalšie dve vinohradnícke obce Vištuk a Štefanová. Aj túto trasu sprevádzajú pásy vinohradov, ktoré vytvárajú neopakovateľnú scenériu.

Ak z Častej pokračujeme popod Malé Karpaty na sever, onedlho zavítame do obce Doľany. Jej patrónom je sv. Leonard vyobrazený v miestnom erbe ako mních v čiernom habite so zlatou svätožiarou okolo hlavy, ktorý v každej ruke drží strapec hrozna. Vinohradníctvo a vinárstvo je nielen symbolom Dolian, ale aj severovýchodne ležiacich dvojičiek – obcí Dolné Orešany a Horné Orešany. Preslávili sa výborným červeným vínom z odrody Portugalské modré, na ktorom si dodnes pochutnávajú ich návštevníci. Obe dediny spája frekventovaná asfaltová cesta, turisti však uprednostňujú pešiu prechádzku cez Orešianske sedlo a rekreačnú osadu Majdan ležiacu neďaleko vodnej nádrže Horné Orešany.

Najsevernejšou obcou na Malokarpatskej vínnej ceste sú Smolenice, ktoré ponúkajú niekoľko turistických atrakcií. Najväčšou z nich je Smolenický zámok, ktorý patrí k najvýznamnejším romanticky upraveným stavbám na Slovensku. Pozoruhodné sú aj rôzne krasové útvary jaskyne Driny, jedinej verejnosti prístupnej jaskyne v Malých Karpatoch. Jej prehliadka umožňuje spoznať podzemné krásy Smolenického krasu. Milovníkov prírody a histórie zaujme divoká tiesňava Hlboča a významná archeologická lokalita Molpír, ktorá sa nachádza na vŕšku oproti Smolenickému zámku. Pri návšteve Smoleníc nemožno vynechať výstup na najvyšší vrch Malých Karpát Záruby. Neďaleko Smoleníc sa nachádza rekreačné stredisko Jahodník.

Historicky významná je aj neďaleká vinohradnícka obec Suchá nad Parnou, ktorú preslávil najmä spisovateľ František Hečko (1905-1960). Práve do jej okolia zasadil dej svojho najznámejšieho románu z vinohradníckeho prostredia, ktorý vyšiel pod názvom Červené víno. Suchá nad Parnou má okrem vinohradníctva výborné podmienky na rekreáciu pri vode. Vodná nádrž, pri ktorej vybudovali chatovú osadu, ponúka možnosť pestovania vodných športov a rybolovu. Malokarpatská vínna cesta sa končí v starobylom meste Trnava, ktorá sa zvykne označovať aj ako „malý slovenský Rím”. Ako prvé mesto na Slovensku dostala výsady slobodného kráľovského mesta.

Malokarpatská vínna cesta je vizuálne označkovaná a dôkladne zmapovaná. Existuje vďaka konkrétnej podpore občianskych združení (Združenie Malokarpatská vínna cesta, Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov), samospráv v okrese Pezinok a niektorých ďalších obcí v okresoch Trnava a Senec (Združenie miest a obcí malokarpatského regiónu), podnikateľov vo vinohradníctve, v potravinárstve a cestovnom ruchu a v poslednom období aj štátnej správy. Pod označením Malokarpatská vínna cesta sa neskrýva prázdny pojem, ale aj celoročný program cyklických akcií súvisiacich s tradičným vinohradníckym a vinárskym rokom, ktorý je zameraný nielen komerčne, ale aj osvetovo – jeho úlohou nie je iba predať čo najviac vína a prilákať čo najviac turistov, ale pôsobiť aj na zvyšovanie kvality vína a spôsobu jeho podávania a obnovovanie kultúrnych tradícií súvisiacich s pestovaním vína, jeho výrobou i konzumáciou.

Všetky združenia a spolky regiónu veľmi úzko spolupracujú s Malokarpatským osvetovým strediskom. Kto sa chce o Malokarpatskej vínnej ceste dozvedieť viac alebo má záujem zaregistrovať sa ako návštevník počas Dňa otvorených pivníc, môže navštíviť internetovú stránku Združenia Malokarpatská vínna cesta na adrese www.mvc.sk. V digitálnej forme sa tu nachádza aj časopis Vidiečan, ktorý Malokarpatskej vínnej ceste venuje v každom čísle dve strany a ktorý má ambíciu vyrásť z regionálneho kultúrneho časopisu na celoslovenský časopis o vidieckej turistike a kultúre. 


foto©mvc.sk


Najlepšie zľavy v Bratislave

Bratislava CARD City&Region je oficiálnou destinačnou turistickou kartou, ktorá vám umožňuje spoznať a zažiť to najlepšie, čo mesto Bratislava a región ponúkajú.
  • voľný vstup do múzeí a galérií
  • bezplatná prehliadka
  • neobmedzená doprava
  • ďalšie zľavy do výšky 50%
Kúpiť online


Instagram

#bratislavaregion
Sleduj @bratislavaregion.travel a vlož do svojich fotiek hashtag #bratislavaregion.
Najlepšie fotky pridáme na náš účet!
Viac z Instagramu