Poslovia prichádzajúcej jari: Tretia časť – Bežné spevy našich lesov

V dnešnom dieli nášho seriálu vám predstavíme vtáčiky, ktorých spev sa bežne ozýva lesmi v Bratislavskom kraji. K fotografiám a zaujímavostiam sme pridali aj ukážky ich spevu, aby ste im lepšie „rozumeli“.


Pinka obyčajná (lesná)

Pinka obyčajná – samec
Pinka obyčajná – samec
Pinka obyčajná – samica
Pinka obyčajná – samica

Hlas: Výstražné volanie znie ako „pink, pink“, z toho má pomenovanie pinka.

A jej hlas by sa dal preložiť ako: „čo to tu robíš ty ty ty ty ty truľo“ častokrát má ešte na konci spevu také enter, akoby mala mať posledné slovo.

Počet hniezdiacich párov: 3 – 5 mil.

Počet zimujúcich jedincov: 10 000 – 50 000

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: nemá

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  1

Biotop: Prakticky každý les, park, ale vyskytuje sa aj v záhradách.

Kam za druhom: Vyskytuje sa všade so stromovou vegetáciou.

Popis: Pinka obyčajná, je typická bielymi zrkadielkami (výrazne sfarbené plochy na krídlach) a bielymi okrajmi chvosta. Tieto znaky je vidno najmä pri lete. Druh má vytvorený pohlavný dimorfizmus (samček a samička sú rozdielne sfarbené). Samček má do červena sfarbené bruško, chrbátik a líčko a sivo sfarbenú čiapočku, krídla sú čierne s bielymi zrkadielkami. Samička je sfarbená do hneda a sú na nej výrazné len biele zrkadielka. Pre obe pohlavia je typický olivovozeleno sfarbený trtáč (miesto na chrbátiku nad chvostom medzi krídlami).


Sýkorka veľká

Sýkorka veľká
Sýkorka veľká

Hlas: Sýkorky sa ozývajú asi najzložitejšie spomedzi všetkých druhov, lebo majú naozaj množstvo rôznych hlasov. Najznámejšími sú hlasy ako “Ci-trrn, Ci-trrn“,

 alebo “Ci-ci-trn, Ci-ci-trn“. Pomôckou je citrón, ktorý je žltý rovnako ako sýkorka. Takže by sa dalo napísať, že spieva: “Ci-trón, Ci-trón”. No vždy rozprávam o tom, že sýkorka lieta cez pichľavé krovie, pričom sa jej do zadku zabodne tŕň a vtedy spieva: “V ricitrn, V ricitrn”. Žiaľ sýkorky majú veľmi rôznorodý hlasový repertoár a mnohé hlasy sa dajú len ťažko rozpoznať.

Počet hniezdiacich párov: 1,5 – 3 mil.

Počet zimujúcich jedincov: 4 – 8 mil.

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: nemá

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  1

Biotop: Tento druh je u nás najrozšírenejšou sýkorkou, pričom obýva prakticky všetky biotopy s výskytom stromov. Preferuje najmä listnaté lesy, ale vyskytuje sa aj v zmiešaných a ihličnatých lesoch na celom Slovensku.

Kam za druhom: Druh hniezdi u nás prakticky v každom lese, ale začal hniezdiť aj v mestách či na dedinách.

Popis: Sýkorka veľká je asi najznámejšou sýkorkou. Je to tá so žltým bruškom, cez stred ktorého ide čierny pás, pričom má tmavú hlavu s bielymi líčkami. Na Slovensku sa vyskytuje celoročne. V zimnom období ju máme možnosť vidieť v kŕdlikoch spolu s ostatnými druhmi sýkoriek. Hniezdi najmä v dutinách stromov, ale s obľubou obsadzuje aj rôzne náhrady, ako búdky či rôzne diery v paneloch alebo rúry a pod.


Sýkorka belasá

Sýkorka belasá
Sýkorka belasá

Hlas: Možno trochu pripomína jemné pilníkovanie nechtov “psitsi-sir-r-r-r-r-r”, alebo “ptsi-tsi-di-di-di-di.

Počet hniezdiacich párov: 700 000 – 1,4 mil.

Počet zimujúcich jedincov: 1,5 – 3 mil.

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  1

Biotop: Tento druh hniezdi prakticky na celom Slovensku, od parkov, záhrad po remízky medzi poľami ale aj v lesoch, pričom preferuje skôr listnaté a zmiešané lesy, zvyčajne do nadmorskej výšky 1400 m n.m.

Kam za druhom: Druh hniezdi prakticky v každom lese, ale aj v mestách či na dedinách, menej obľubuje ihličnaté lesy.

Popis: Druh má podobne ako sýkorka veľká žlté bruško, ale chýba mu na ňom čierny pásik. Hlavička je belasomodrej farby, celkovo je však omnoho menší ako sýkorka veľká.


Sýkorka uhliarka

Sýkorka uhliarka
Sýkorka uhliarka

Hlas: Spev sýkorky by sa dal naučiť akoby bola stále nenásytná a mala stále málo, a preto si pýta „Více více více“. Takže ak budete takýto hlas počuť najmä v blízkosti ihličnatých stromov, mala by to byť práve ona.

Počet hniezdiacich párov: 250 000 – 500 000

Počet zimujúcich jedincov: 800 000 – 1,5 mil.

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  1

Biotop: Tento druh obľubuje najmä ihličnaté lesy a jeho rozšírenie kopíruje práve takéto lesy, takže okrem smrečín ho nájdeme aj na Záhorí (borovicové lesy). Na rozdiel od sýkorky chochlatej, uhliarke stačí aj niekoľko ihličnatých stromov a nájdeme ju teda aj v Bratislave alebo v Malých Karpatoch.

Kam za druhom: Druh obľubuje najmä ihličnaté lesy, takže za ňou treba zájsť do borovicových lesov na Záhorí alebo do tých častí Malých Karpát, kde sa nachádza viac ihličnatých stromov.

Popis: Je to najbežnejší zástupca sýkoriek v ihličnatých lesoch. Čo sa týka sfarbenia, je sivohnedej farby, ale na rozdiel od podobných sýkoriek, hôrnej a čiernohlavej, má vzadu na hlave typickú bielu škvrnku a má aj malé biele líčka. Chrbát je sivozelený až sivomodrastý, spodok tela je sivobiely so žltým nádychom.


Penica čiernohlavá

Penica čiernohlavá – samec
Penica čiernohlavá – samec
Penica čiernohlavá – samica
Penica čiernohlavá – samica

Hlas: Ľudia si spev tohto druhu často mýlia so spevom drozda čierneho, ktorému však v speve chýbajú čisté flautovité tóny, ktorými táto penica zvyčajne zakončuje svoj švitorivý spev.

Počet hniezdiacich párov: 800 000 – 1 000 000

Počet zimujúcich jedincov: 0 – 50

Obdobie výskytu: polovica marca – polovica októbra

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 4

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  1

Biotop: Hniezdi prakticky všade, kde je aspoň trochu stromovej alebo krovitej vegetácie, najmä v lesoch, ale aj v kosodrevine, záhradách, sadoch či vo vetrolamoch. Je to najbežnejší druh penice.

Kam za druhom: Veľmi bežný druh, nachádza sa v každom lese, ale aj v remízkach a medziach medzi poľami so stromovou alebo krovitou vegetáciou. 

Popis: Patrí síce do skupiny „malé hnedé“, ale svojou farebnou čiapočkou ju vieme od ostatných ľahko odlíšiť. Teoreticky by sme si ju mohli pomýliť so sýkorkou hôrnou či čiernohlavou, ale penici chýba čierne zafarbenie pod zobáčikom. Je tu vytvorený pohlavný dimorfizmus, samček má totiž čiapočku čiernu a samička a mláďatá ju majú hnedú.


Drozd čierny

Drozd čierny – samec
Drozd čierny – samec
Drozd čierny – samica
Drozd čierny – samica

Hlas: Hlasom sa podobá na penicu čiernohlavú, ale v speve chýbajú jasné flautovité tóny. Spev znie, akoby mu niekto hlasivky privrel do zveráka.

Počet hniezdiacich párov: 400 000 – 800 000

Počet zimujúcich jedincov: 80 000 – 160 000

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: nemá

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2,5

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  1

Biotop: Prakticky všetky lesy, ale s obľubou hniezdi aj v mestách.

Kam za druhom: Do miest a obcí alebo do lesa v priestoroch Bratislavského kraja.

Popis: Drozd je všeobecne známy, veľkostne je väčší ako vrabec, ale menší ako holub. Samec je čiernej farby s oranžovým zobákom a oranžovým lemovaním očí. Samica je hnedej farby.

Zaujímavosti: Spolu s červienkou a drozdom plavým spievajú najneskôr, už skoro za tmy.


Drozd plavý

Drozd plavý
Drozd plavý

Hlas: Veľmi rád napodobňuje zvuky, ktoré počuje. Tieto motívy potom 1 až trikrát za sebou zopakuje. Nedá sa však presne opísať spev, lebo motívy, ktoré spieva sú veľmi rôznorodé. Spieva veľmi nahlas.

Počet hniezdiacich párov: 30 000 – 60 000

Počet zimujúcich jedincov: 0 – 100

Obdobie výskytu: koniec februára – október, ojedinele aj zimuje

Kategória ohrozenia: nemá

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  1,5

Biotop: Hniezdi vo všetkých lesoch a v parkoch.

Kam za druhom: Najmä listnaté lesy v celom Bratislavskom kraji, napríklad oblasť Železnej studienky alebo Harmónie či Zochovej chaty.

Popis: O niečo menší ako drozd čierny, s hnedým chrbátikom a svetlým bruškom, na ktorom sú tmavohnedé škvrny.

Zaujímavosti: Spolu s červienkou a drozdom čiernym spievajú najneskôr, už skoro za tmy.


Červienka obyčajná

Červienka obyčajná
Červienka obyčajná

Hlas: Veľmi tichý, melancholický hlas, pričom s obľubou spieva tesne pred západom slnka.

Počet hniezdiacich párov: 500 000 – 1 mil.

Počet zimujúcich jedincov: 1 000 – 10 000

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: nemá

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  1

Biotop: Všetky tipy lesov, pričom v lesoch vyžaduje aj krovitý porast.

Kam za druhom: Do hociktorého parku alebo lesa v Bratislavskom kraji.

Popis: Vo veľkosti vrabca, pričom chrbátik má sivohnedý a bruško svetlé. Má oranžové ostro ohraničené hrdielko. Táto oranžová farba ide až k výraznému čiernemu oku a nad zobáčik.

Zaujímavosti: Spolu s drozdom plavým a drozdom čiernym spievajú najneskôr, už skoro za tmy.

Brhlík obyčajný

Brhlík obyčajný
Brhlík obyčajný

Hlas: Jeho hlas možno v lese pripomína sanitku alebo sirénu. Je to taký akoby policajt so sirénou medzi našimi vtákmi. Hlasné hlboké “týt týt“, podobne ako siréna. Pozor, hlas si možno zameniť s prvými tónmi kolibiarika sykavého (ale tam spev pokračuje ďalej a k nám prilieta až začiatkom apríla) alebo s hlasom drozda plavého, ktorý rád opakuje rôzne tóny, takže pri drozdovi plavom hlas zvyčajne pokračuje inými tónmi.

Počet hniezdiacich párov: 700 000 – 1 mil.

Počet zimujúcich jedincov: 1,5 – 3 mil.

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  1

Biotop: Hniezdi v parkoch a v listnatých lesoch až do hornej hranice bukových porastov. V ihličnatých lesoch hniezdi iba ak je prítomnosť listnatých drevín.

Kam za druhom: Tento druh sa nachádza naozaj v každom lese a veľmi rád navštevuje aj kŕmidlá.

Popis: Bruško je tehlovočervenej farby a chrbátik sivomodrej farby s pomerne dlhým zobákom a tenkou čiernou páskou cez oko.

Zaujímavosti: Brhlík je náš jediný vtáčik, ktorý dokáže po strome behať dole hlavou a robí to tak pravidelne. Hniezdi v dutinách po ďatľoch, prípadne v búdkach. Ak je otvor príliš veľký, dokáže ho zmenšiť pomocou blata, takže je to taký náš malý murár.

Fotografie: Michal Richter


Instagram

#bratislavaregion
Sleduj @bratislavaregion.travel a vlož do svojich fotiek hashtag #bratislavaregion.
Najlepšie fotky pridáme na náš účet!
Viac z Instagramu