Baruch de Spinoza, známy aj ako Benedictus de Spinoza, Bento de Spinoza alebo Bento d’Espiñoza (* 24. november 1632, Amsterdam – † 21. február 1677, Haag), holandský (amsterdamský) filozof židovského pôvodu. Je potomkom židovských utečencov z Portugalska.
Cez Descarta a G. Bruna sa dostal k filozofii.
Učil sa za rabína, ale už počas štúdia zaujal kritický postoj k náboženským dogmám a za svoje názory bol vylúčený z amsterdamskej náboženskej obce, prekliaty a obvinený z kacírstva. Bol vykázaný z Amsterdamu. V roku 1672 dostal ponuku, aby vyučoval na univerzite, ale odmietol to. Jeho spisy za jeho života neboli vydané. Aby si udržal materiálnu a duchovnú nezávislosť, zarábal si brúsením šošoviek, čo však zhoršilo jeho pľúcnu chorobu a na následky choroby vo veku 44 rokov zomrel.
Spinoza je striktným zástancom racionalizmu. Za východisko poznania pokladá idey, ktoré sú nám dané tzv. racionálnou intuíciou, teda nie „vrodené idey“. Racionálna intuícia sa opiera o „vyšší rozum“, tzv. „intellectus“, ktorý presahuje bežné „ratio“. Racionálnou intuíciou vraj uchopujeme základné pravdy (napr. matematické axiómy).
V konkrétnom procese poznania tak narábame so skúsenosťou, ktorá zhromažďuje materiál poznania, ako aj s vyššími – racionálnymi a intelektuálnymi – postupmi. Tieto sú dominantné, a tak aj hlavnou metódou poznania je dedukcia. Pravdu zdôvodňujeme nadempiricky, t. j. vyvodzujeme ju z východísk, ktoré sú nášmu rozumu jasné a zreteľné.
Ideál deduktívnej (matematickej) vedy chcel Spinoza aplikovať aj vo filozofii. Usiloval sa budovať ju „na spôsob geometrie“. Vychádzajúc zo základných axióm, definícií a elementárnych viet či výrokov, vyvodzuje a dokazuje ďalšie, ktoré podľa potreby objasňuje doplňujúcimi poznámkami. Touto metódou vybudoval aj svoje hlavné dielo Etika.
Ak sa človek poznávaním nerozvíja, je nemravný.
Človek je spočiatku spútavaný strachom z neznámeho. Postupne, ak poznáva skutočnosť, zbavuje sa strachu, získava slobodu. Spinoza bojuje proti pasivite, slobodný je ten, kto nemá strach.
Poznanie rozdelil na:
racionálne – pravdivé,
zreteľné,
zmyslové – neurčité, nepravdivé, považuje ho iba pomocný prostriedok rozumového poznania.
Stupne poznania v Spinozovom ponímaní:
Z počutia – je to charakter všetkých dogiem (považuje ho za najviac omylné).
Naše vedenie môže byť založené na jednoduchej empirickej skúsenosti – neurčitá skúsenosť (viac dokonalé).
Racionálne poznanie založené na príčinnosti (už sa približuje sa dokonalému).
Za najdokonalejšie považuje intuitívne poznanie. O ňom tvrdí, že uchopuje vec v jej bezprostrednej príčine.
Racionálna intuícia[upraviť | upraviť zdroj]
Všeobecne o podujatí:
- odprezentovanie názorov Benedikta Spinozu (popularizačnu formou) na metódu pravdivého poznania skutočnosti.
Očakávaná celková časová náročnosť podujatia:
- asi 90 minút.
Účel podujatia:
- poskytnutie príležitosti k reflexii základov a zmyslu akéhokoľvek poctivého mysliteľského úsilia (teda aj umenia).
Technika realizácie:
- stručný úvod do problematiky
- krátky citát z dopisu holandského filosofa, v ktorom tento formuluje svoje názory na metódu pravdivého poznania.
- spoločným úsilím sa prepracujeme ku podstate názorov holandského filosofa na metódu pravdivého poznania - "v ľudskej reči"
(tj zrozumiteľne aj pre človeka vzdelaného v inej oblasti ako filozofia).
VSTUPNÉ 5€
*Členovia All for art Bezplatne
