Priatelia, srdečne vás pozývame na prednášku Jakuba Mižička o jeho ceste do Santiage de Compostely. Nech sa páči, ste vítaní ..
Z Bratislavy po vlastných až do španielskeho Santiaga de Compostela za 86 dní – alebo ako na chvíľu vystúpiť z vlastného života.
Nápad prejsť pešo z Bratislavy do Compostely ku mne prišiel v roku 2004, na mojej prvej prechádzke z Pyrenejí do Compostely. Dlhé roky som nepociťoval potrebu vybrať sa tam opäť..až v roku 2014. Trvalo ďalšie tri roky, než sa mi ten nápad podarilo zrealizovať, upraviť svoj život, môcť odísť na tri mesiace preč. Primárnou potrebou bolo vystúpiť na chvíľku von zo svojho života v Bratislave, dať si pauzu. Plán bol prejsť postupne pešo cez Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko a Španielsko.. 3300km a 87 dní predo mnou.
Farár v San Juan de Ortega, historicky dôležitom kláštore na španielskej trase nám v roku 2004 povedal, že Camino de Santiago, pokiaľ kráča pútnik aspoň 500km, sa dá rozdeliť na tri časti .. prvá je "Cesta tela", druhá je "Cesta hlavy" a posledná je "Cesta duše". Spätne si uvedomujem, že je to aplikovateľné aj na takúto dlhú trasu. Rakúsko bolo o samote, o hľadaní rytmu, o odpútavaní sa od života v Bratislave a hlavne o fyzickej bolesti, kedy si telo za 18 dní muselo navyknúť na každodenné kráčanie. A že sa vzpieralo. Francúzsko bolo o samote medzi ľuďmi, o hľadaní motivácie, prečo kráčať ďalej, keď je to stále tak neskutočne ďaleko a hlavou sa neustále ženú myšlienky, či to má vôbec nejaký význam a Španielsko? Číra radosť z každého kroku či dňa, ktorý máme k dispozícii. Tiež o učení sa ako narábať s voľným časom, pretože je to najdôležitejší čas, ktorý v živote máme. A nakoniec o ľuďoch, ktorých máme okolo seba, pretože tak ako oni pomáhajú kreovať ten náš svet, my robíme to isté im ..