Hrad Devín

Hrad Devín
Hrad Devín
Bratislava

Otváracie hodiny:

november – marec
pondelok – nedeľa 10.00 – 16.00, vstup možný do areálu hradu len v prípade priaznivého počasia

apríl a október
utorok – nedeľa 10.00 – 17.00, posledný vstup 16.30

máj – september
utorok – piatok 10.00 – 18.00, posledný vstup 17.30
sobota – nedeľa 10.00 - 19.00, posledný vstup 18.30

Cenník:

Dospelí: 3 €     
Zľavnené (deti, študenti, dôchodcovia):  1,50 €   
Rodinné vstupné: 6 €, deti do 14 rokov       
Školské skupiny (najmenej 10 osôb v skupine): 1,30 €

Hrad Devín, ktorý stojí na mohutnom skalnom kopci nad sútokom Dunaja a Moravy, je neobyčajne pôsobivou krajinnou dominantou. Práve tu sa písala najstaršia história Slovákov a Slovenska.

Popis:

Devínske návršie bolo osídlené od pradávna. V 2. až 4. storočí ho Rimania zahrnuli do pevnostného systému „Limes Romanus“, ktorý chránil hranice Rímskej ríše pred útokmi barbarov. Obranný val, ktorý tu zanechali, využili neskôr Slovania, ktorí v 9. storočí v tomto priestore vybudovali veľkomoravskú pevnosť, podľa zápisu vo Fuldských análoch nazývanú Dowina, kde v roku 864 východofranský kráľ Ľudovít Nemec obkľúčil knieža Rastica. Osídlenie Devína nezaniklo ani po rozpade Veľkej Moravy. Jeho ťažisko sa prenieslo na územie dnešnej obce až v polovici 13. storočia, keď na skalisku nad sútokom Dunaja a Moravy postavili kamenný hrad. Prvýkrát sa v písomných prameňoch spomína v súvislosti s uhorsko-českými vojnami v roku 1271. Devín sa niekoľkokrát dostal do vlastníctva Rakúšanov. Pred rokom 1419 ho vykúpil z rúk Heringa Lessela palatín Mikuláš Garai, ktorý potom od kráľa Žigmunda dostal hrad do zálohu a neskôr do vlastníctva. Zásluhou Garaiovcov Devín opevnili a rozšírili o stredný hrad. Po smrti Mikulášovho syna Ladislava kráľ Matej Korvín daroval Devín grófom zo Svätého Jura a Pezinku, ktorí pokračovali v začatom opevňovaní dolného hradu. Po vymretí svätojurskej vetvy rodu sa v roku 1527 stali vlastníkmi Devína Báthoryovci. Už o dva roky museli hrad brániť pred oddielmi Osmanov postupujúcich k Viedni. Po tejto skúsenosti Báthoryovci opevnili pobrežnú cestu pod hradom a zaslúžili sa o úpravu starých i výstavbu nových objektov. Keď rod Báthoryovcov vymrel, Devína sa dočasne zmocnil Ján Keglevich, ktorý zvyšovaním útlaku vyprovokoval útok poddaných. Devínčania za pomoci levárskeho zemepána Siegfrieda Kolonicha v máji roku 1616 hrad dobyli. O štyri roky neskôr Devín neodolal ani povstaleckému vojsku Gabriela Bethlena. Hradné panstvo, prechodne spravované kráľovskými kastelánmi, získal v roku 1635 do dedičného vlastníctva Pavol Pálffy. Hrad v tomto období zväčša plnil iba funkciu správneho a hospodárskeho centra k nemu prislúchajúcich majetkov. Za Thökölyho i počas Rákoczyho protihabsburského povstania ešte úspešne vzdoroval opakovaným útokom, ale v roku 1809 jeho stráže sa už neubránili napoleonskej armáde. Francúzi zanedbanú pevnosť obsadili a v tom istom roku vyhodili do vzduchu. Sláva feudálneho hradu zapadla a na výslnie sa tisla veľkomoravská tradícia Devína, ktorý sa stal jedným zo symbolov národného obrodenia a slovanského odboja za slobodu. V nedeľu 24. apríla 1836 podnikol Ľudovít Štúr s pätnástimi svojimi najhorlivejšími stúpencami pamätnú vychádzku štúrovcov na hrad. Bola pripomenutím si zašlej slávy Veľkej Moravy, ktorú považovali za najsvetlejšie obdobie národných dejín Slovákov. Známu vychádzku štúrovcov na Devín v apríli 1836 pripomína na hrade pamätné tabuľa.

Súčasnosť:

Pôvodný stredoveký hrad stál na temene devínskej skaly. Rozlohu tohto zničeného objektu približne vymedzuje súčasné obmurovanie vrcholovej plošiny a malého dvorčeka na severe, odkiaľ je prístupný suterén i jaskynné priestory v skalnom masíve, prispôsobené potrebám obyvateľov hradu. K hornému hradu patrilo nižšie položené predhradie a jeho obranu posilňovali pozdĺžne bašty na severe a na juhu. Hlbokú skalnú trhlinu smerujúcu od južnej bašty na juhovýchod, uzatvára múr so vstavaným portálom. Takto chránenou rozsadlinou bolo prístupné dolné obranné pásmo, z ktorého sa pod skalou zachovala západná brána, niektoré fragmenty múrov a úsek východnej hradby s polkruhovou baštou a polygonálnou vežičkou, ktorá podľa povesti dostala pomenovanie Panenská alebo Mníška. Prístup na horný hrad pretína na východnom úpätí brala mohutná obmurovaná šijová priekopa preklenutá mostom. Pred ňou, na nádvorí stredného hradu sa nachádzajú zvyšky paláca Garaiovcov i Báthoryovcov, pozostatky dlhej hospodárskej budovy a studňa, ktorú vylámali v skale do hĺbky 55 m. V ploche nádvoria je vyznačený aj pôdorys archeologicky preskúmanej rímskej obytnej stavby. Rozľahlý priestor dolného hradu bol dôkladnejšie opevnený len v západnej časti, kde viedla najdôležitejšia prístupová cesta. Hradba sa tu ťahá od polygonálnej delovej bašty na nižšom severnom výbežku brala až po severnú nárožnú baštu, prelomená len vstupnou bránou. Inak, okrem nedokončenej juhovýchodnej hradby, bol dolný hrad opevnený len starým valom veľkomoravského hradiska, do ktorého vstavali na východe a na severe ďalšie dve murované brány. Uzlový bod komunikačného systému v blízkosti severnej brány kontrolovala strážnica odkrytá pri archeologickom výskume. Ďalší objavený priestor, pravdepodobne muničný sklad, predstavuje obdĺžnikový objekt zapustený hlboko do zeme pri juhovýchodnej hradbe. Na hospodársku funkciu dolného hradu poukazujú náznakovo rekonštruované menšie remeselnícke objekty. Nachádzajú sa tu tiež pripomienky starších vekov: Pamiatky z rímskych čias, náznakovo rekonštruovaný veľkomoravský kostol s tromi apsidami, podobne prezentované obydlia z 11. až 13. storočia alebo kruhová kaplnka z toho istého obdobia.

Ako sa sem dostať:

K hradu Devín je pohodlný a bezproblémový prístup z bratislavskej mestskej časti Devín (150 m), do ktorej premáva mestská hromadná doprava. Z centra obce od Kostola Panny Márie sa dostaneme k nemu bočnou ulicou, ktorou vedie červená značka. Postupne prídeme až k rozľahlému parkovisku pod hradom, ktoré využívajú najmä motorizovaní návštevníci hradu. Bohatú históriu hradu približuje expozícia Mestského múzea. Hrad Devín, ktorý stojí na mohutnom skalnom kopci nad sútokom Dunaja a Moravy, je neobyčajne pôsobivou krajinnou dominantou. Do hradného areálu vstupuje cez západnú Moravskú bránu. Prehliadková trasa vedie až ku hradnej studne, ktorá sa nachádza na nádvorí stredného hradu. Pri studni sa nachádza vyhliadková terasa s výhľadom ponad spustnutý amfiteáter na Dunaj a rakúsky vrch Braunsberg. V nádhernej scenérii s dvojfarebným sútokom Dunaja a Moravy vyniká elegantná štíhla veža s cimburím. Podľa povesti sa nazýva Panenská veža. Po moste ponad hradnú priekopu a po schodoch sa možno dostať na vrcholovú plošinu, odkiaľ je panoramatický výhľad do okolia. Počas sezóny sa na hrade viackrát konajú vystúpenia historických šermiarov. Návštevníci si tiež môžu vyskúšať hod oštepom, sekerou alebo streľbu z luku. Z prístavu pod hradom odchádzajú lode do Bratislavy a Hainburgu alebo na krátku plavbu po rieke Morave.

Najlepšie zľavy v Bratislave

Bratislava CARD City&Region je oficiálnou destinačnou turistickou kartou, ktorá vám umožňuje spoznať a zažiť to najlepšie, čo mesto Bratislava a región ponúkajú.
  • voľný vstup do múzeí a galérií
  • bezplatná prehliadka
  • neobmedzená doprava
  • ďalšie zľavy do výšky 50%
Kúpiť online


Instagram

#bratislavaregion
Sleduj @bratislavaregion.travel a vlož do svojich fotiek hashtag #bratislavaregion.
Najlepšie fotky pridáme na náš účet!
Viac z Instagramu