Popis:
Najhodnotnejšiu časť prírodnej krajiny Záhorskej nížiny chráni Chránená krajinná oblasť (CHKO) Záhorie. Vyhlásili ju v roku 1988 s účinnosťou od 1. januára 1989. Územie CHKO s rozlohou 27 522 ha sa delí na dve časti. Západná časť chráni cenné lužné lesy na nive Moravy a priľahlú typovo pestrú krajinu na riečnych terasách. Vo východnej časti sú pod ochranou zákona borovicové lesy rastúce na zvlnenej rovine viatych pieskov. Správa CHKO Záhorie sídli v Malackách.
CHKO Záhorie leží v najzápadnejšej časti Slovenska. Nesie názov, ktorý sa zaužíval pre región ležiaci z pohľadu celého Slovenska za Malými Karpatmi, medzi Bratislavou a južnou Moravou. Podľa súčasného územného a správneho členenia Slovenskej republiky je CHKO súčasťou dvoch krajov a dvoch okresov – Bratislavského kraja (okres Malacky) a Trnavského kraja (okres Senica). Na jej územie zasahujú katastre 21 dedín.
CHKO Záhorie tvoria dve samostatné časti. Obe sú súčasťou Záhorskej nížiny (celok Borská nížina), avšak vo svojej prírodnej podstate sa líšia. Rozdiely vyplývajú z odlišného vývoja a geomorfologických pomerov, ktoré determinujú aj ostatné zložky prírodnej krajiny a spôsob jej využívania. Spoločnú majú len geologickú stavbu pod diferencovaným kvartérnym pokryvom. Záhorská nížina sa v mladších treťohorách (neogén) vyvíjala ako morský sedimentačný priestor, v ktorom sa za milióny rokov uložili hrubé súvrstvia sedimentov, predovšetkým ílov a pieskov. V týchto sedimentoch sa vyskytujú ložiská kvalitnej ropy a zemného plynu, ktoré sa ťažia na viacerých miestach. Suchozemský vývoj tejto oblasti sa začal koncom neogénu a trvá dodnes. Počas štvrtohôr (kvartér) sa Záhorská nížina formovala pod vplyvom tektonických pohybov a striedajúcich sa ľadových a medziľadových dôb. Rozlámala sa do sústavy tektonických krýh, ktoré nerovnako poklesli. Depresie na úpätí Malých Karpát zaplnil materiál, ktorý z pohoria vyniesli malokarpatské potoky. Vnútro nížiny formovala Morava, ktorá si koryto postupne prekladala smerom na západ. Zároveň vytvárala systém rozsiahlych riečnych terás. Na ich plochý povrch sa najmä v ľadových dobách ukladali masy pieskov vyvievaných z riečnych nánosov Moravy.
Severovýchodná enkláva CHKO Záhorie sa rozprestiera na severe Borskej nížiny. Eolický reliéf, ktorý tu dominuje, je v slovenských podmienkach jedinečným prírodným fenoménom. Viaže sa na rozsiahlu oblasť pokrytú viatymi pieskami, ktorá sa tiahne v takmer celej dĺžke Borskej nížiny. Na zabránenie prirodzeného pohybu piesku vetrom tu už v čase panovania Márie Terézie vysadili borovicové lesy. Vďaka tomu je Záhorská nížina najviac zalesnenou nížinou na Slovensku. Borovicové lesy dali tomuto územiu pomenovanie Bor. Eolický reliéf má podobu zvlnenej roviny, ktorá sa v detailnejšej mierke člení na množstvo malých kopcov, chrbtov a depresií. Vyskytujú sa tu rozličné typy pieskových dún vrátane barchanov. Prevýšenie mikroforiem dosahuje miestami až 20 m. Piesky Boru poskytujú suché a teplé stanoviská pre rastliny. V tesnom susedstve možno nájsť vzácne mokraďové spoločenstvá rastúce vo vlhkých medzidunových depresiách. Povrch enklávy je mierne zvlnený až pahorkatinný. Krajinu prevyšuje skupina širokých oblých vyvýšenín Lakšárskej pahorkatiny, na ktorej svahoch vystupujú na povrch neogénne sedimenty len nesúvislo prisypané pieskami. Najvyšší vŕšok Mária Magdaléna (297 m) nesie v lese skrytú barokovú kaplnku. Na susednom kopci Dubník (289 m) je telekomunikačná veža. Prírodný charakter západnej enklávy CHKO Záhorie sa zachoval vďaka tomu, že štyri desaťročia ležala v neprístupnom hraničnom pásme. Prevládajú tu dva typy krajiny. Na rovinnej riečnej nive Moravy je pestrá lužná krajina s prietokovými i mŕtvymi ramenami, ktorá je v dosahu takmer každý rok sa prejavujúcich záplav. Ďalej od rieky leží mierne zvlnená rovina riečnych terás Moravy s čiastočnými zásahmi človeka do krajiny. Aj tu sa lokálne vyvinul eolický reliéf, nie však v takom rozsahu ako v severovýchodnej enkláve. Najcennejšími segmentmi krajiny na rovine riečnych terás Moravy sú mokré kosené lúky s cennými rastlinnými druhmi a pozostatky mäkkých a tvrdých lužných lesov.
Národné prírodné rezervácie v CHKO Záhorie
Abrod
Rozloha: 92,37 ha
Katastrálne územie: Veľké Leváre a Závod
Najvýznamnejšia nížinná lokalita chladnomilných rastlín na Slovensku. Zrážková voda ľahko vniká do viatych pieskov pokrývajúcich Záhorskú nížinu. Preniká do hĺbky, čím sa ochladzuje, a tam, kde narazí na nepriepustný podklad, vyteká na povrch ako studená pramenitá voda. Pôvodné lužné lesy človek premenil na lúky s ojedinelým výskytom krovitých vŕb. Žije tu množstvo chránených druhov živočíchov, najmä močiarneho a vodného vtáctva.
Dolný les
Rozloha: 186,26 ha
Katastrálne územie: Vysoká pri Morave
Zatápaný lužný les na ľavom brehu Moravy (141 m) s výskytom kriticky ohrozenej korytnačky močiarnej a viacerých druhov chráneného vtáctva.
Horný les
Rozloha: 543,02 ha
Katastrálne územie: Vysoká pri Morave
Lužný les na brehu Moravy s jazierkami a mŕtvymi ramenami a výskytom zriedkavých vodných a močiarnych druhov rastlín (lekno biele, leknica žltá) a živočíchov, najmä vodného vtáctva.
Prírodné rezervácie v CHKO Záhorie
Šmolzie
Rozloha: 45,59 ha
Katastrálne územie: Suchohrad
Zvyšok lužného lesa s pôvodnou skladbou drevín.
Bogdalický vrch
Rozloha: 33,2 ha
Katastrálne územie: Suchohrad
Fragment lužného lesa so zachovanými lesnými kultúrami (jaseň štíhly, topoľ biely, dub letný, jelša lepkavá) apestrou bylinnou vegetáciou.
