Popis:
Kostolík postavili zrejme okolo roku 1280 ako jednoloďovú stavbu s predstavanou vežou a kvadratickým presbytériom. V tejto stavebnej etape dostal interiér aj freskovú výzdobu. Asi o 50 rokov neskôr objekt prešiel významnou prestavbou. keď niekedy po roku 1335 bolo zväčšené presbytérium. Pôvodnú klenbu odstránili, zvýšili obvodové múry a svätyňu nanovo zaklenuli opäť rebrovou krížovou klenbou. Potom ju znovu vyzdobili nástennými maľbami. V takejto podobe kostol slúžil veriacim až do začiatku 20. storočia. Keďže už kapacitne nestačil, rozhodli sa postaviť si nový, väčší chrám. Môžeme byť vďační vtedajším projektantom, že sa rozhodli gotický kostolík začleniť do novostavby dokončenej v neorománskom slohu v roku 1910. Pôvodná stavba prišla len o južnú stenu lode, ktorá bola do priestoru novodobej lode prelomená arkádami. Zo starého kostola tak vznikla bočná loď nového objektu a presbytérium slúžilo ako sakristia. Zväčšený kostol dostal navyše nové patrocínium a dnes je už zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Nedávno bola gotická stavba obnovená a dostala aj novú fasádu, farebne odlíšenú od novostavby. V kostolíku sa po stranách víťazného oblúka zachovali jedinečné kamenné baldachýny. Sú zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, podoprenou v priestore štíhlym pilierom. Tento architektonický prvok vytvárajúci dôstojnejší priestor pre bočné oltáre k nám prišiel z Talianska. Na Slovensku sú kamenné baldachýny výskumom doložené z viacerých kostolov (Šamorín, Rača, Trnava-Klarisky, Žíp), do dnešných dní sa však zachovali iba v Moste pri Bratislave. Kostolík sa môže popýšiť hodnotnou, ešte neskororománskou kamennou krstiteľnicou z čias výstavby, ktorá je po obvode zdobená vyrytými krížikmi. Na stenách a v presbytériu sa zachovali nástenné maľby z dvoch etáp - z konca 13. storočia a z obdobia okolo roku 1340. Maľby staršej vrstvy sa zachovali len v minimálnom rozsahu, z mladších fresiek sú rozoznateľné obrazy Kristus v mandorle, Ukrižovanie, Zvestovanie i výjav stretnutia neveriaceho Tomáša s Ježišom, ktorý vstav z mŕtvych. Kvalita a prepracovanosť malieb hovoria, že ich autor bol maliar na vysokej úrovni, ovplyvnený štýlom západoeurópskej maľby. Z obdobia okolo roku 1400 pochádza zdobené kamenné pastofórium v severnej stene svätyne, ktoré svojou vežou odkazuje na príbuznosť s kláštornými kostolmi klarisiek a františkánov v Bratislave.
