Popis:
Obec Nová Dedinka ležiaca len pár kilometrov od Senca južným smerom vznikla spojením bývalých obcí Dedinka pri Dunaji a Nová Ves pri Dunaji. Kostol spolu s dodnes využívaným cintorínom leží od prvej z nich asi 700 metrov východne a od druhej miestnej časti asi 1 200 metrov južným smerom. Neďaleko neho navyše stála v stredoveku ďalšia dedinka s názvom Pomša. Kostol predstavuje typ tehlovej sakrálnej stavby, bežnej v Podunajsku od konca 12. storočia. Pôvodne bol zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi, dnes Premeneniu Pána. Nezvyčajná je však jeho poloha na umelej vyvýšenine, pravdepodobne mohyle zo staršej doby železnej. Kostolík na vyvýšenine postavili niekedy v prvej polovici 13. storočia. Staviteľov viedlo k výberu miesta viacero dôvodov. V širokom okolí je to jediný vyvýšený bod, čím bol zvýraznený význam stavby a symbolicky aj dominancia Boha, súčasne však táto poloha bola predpokladom lepšej ochrany pred častými záplavami. Svoju úlohu mohol zohrať aj istý posvätný charakter starej mohyly. Výber polohy sa však už zakrátko mal ukázať ako problematický. Pôvodná podoba kostolíka zodpovedala klasickému typu románskej stavby s pozdĺžnou loďou, vo vnútri s panskou emporu na západnej strane, polkruhovou apsidou a predstavanou vežou. Išlo tak o podobný typ stavby ako v neďalekom Hamuliakove. Nehomogénny podklad stavby spôsobil nedlho po dostavbe prvé problémy so statikou. Tie dočasne pomohli vyriešiť pristavané oporné piliere. V 14. storočí ešte dostal kostolík freskovú výzdobu. V nasledujúcich desaťročiach však napriek oporným pilierom došlo k zrúteniu polkruhovej apsidy, veže a empory. Škody si napokon vyžiadali strhnutie celého západného priečelia. Súčasnú podobu dostal objekt pri obnove, ku ktorej došlo v polovici 16. storočia. Západné priečelie lode bolo opäť postavené, avšak už bez veže. Tú nahradila malá strešná vežička. Novú podobu taktiež dostala svätyňa kostolíka. Pôvodnú polkruhovú apsidu nahradilo „modernejšie“ šesťboké presbytérium nie celkom pravidelného pôdorysu. Románsky kostolík dnes slúži už len na príležitostné bohoslužby. Keďže prestal stačiť rastúcemu počtu veriacich a navyše bol pomerne vzdialený od obce, sv. omše sa začali slúžiť v budove katolíckej školy, ktorá bola napokon v rokoch 1993 až 1995 prestavaná na kostol. Kostolík ponúka návštevníkom krásnu ukážku jedného zo základných ozdobných prvkov románskeho slohu – slepých arkád. Tie členia južnú a severnú stenu lode, pričom na južnej stene sú prerušené vchodom do kostola. Systém slepých arkád je tu tvorený vlastne predĺžením oblúčikového vlysu, na ktoré nadväzujú lizény. Ide o podobný typ výzdoby ako na lodi kostolíka v Čiernom Brode. Inšpiračným zdrojom v oboch prípadoch boli podľa všetkého fasády trojloďového kostola benediktínskeho opátstva v Diakovciach pri Šali. Netradične je riešený víťazný oblúk, oddeľujúci loď kostola od presbytéria. Je pekným dôkazom románskej i neskoršej gotickej stavebnej etapy. Do pôvodného polkruhového oblúka je totiž vložený menší, goticky lomený. Túto úpravu si vyžiadal fakt, že zrútenú románsku apsidu nahradila nižšia gotická svätyňa. Jej menšie rozmery a teda aj hmotnosť a tlak vyvíjaný na podložie možno ovplyvnili aj predchádzajúce negatívne skúsenosti staviteľov. Z freskovej výzdoby interiéru sa zachovalo len minimum, v lodi sú to výjavy s Michalom Archanjelom a v presbytériu zasa maľba sv. Kataríny. Pri výskume bola pod dlážkou lode objavená kamenná románska krstiteľnica a11 hrobov. Našiel sa aj opracovaný kamenný blok z pôvodného portálu.
