Popis:
Obec Boldog, ktorá až do roku 1960 niesla meno Svätá Mária a predtým aj Tolvaj, leží na juhozápadnom Slovensku len pár kilometrov od Senca severovýchodným smerom. Prvá písomná zmienka k nej sa viaže k roku 1245, keď sa spomína ako Tulwej. Do dejín Slovenska sa zapísala veľkými písmenami až v 60. a 70. rokoch minulého storočia, keď pri obnove kostola objavili nielen stredoveké prvky, ale dokonca pamiatky na starých Rimanov.
Podľa legendy dala kostol v Boldogu postaviť v rokoch 1221 až 1222 sv. Alžbeta Uhorská. Architektúra stavby však svedčí o staršom pôvode, ktorý kladieme už na začiatok 12. storočia a možno ešte skôr. Ako stavebný materiál poslúžili kamenné kvádre a tehly. Kameň, z ktorého je západná časť lode, pochádza z rímskej hrobky z 2. storočia po Kr. Podľa niektorých odborníkov stredovekí stavitelia priamo využili zachovaný objekt hrobky a prestavali ho na kostol.
Prvá prestavba kostola sa udiala ešte v románskom slohu, keď kostol dostal okrem iného aj vežičku na západnom priečelí. V rokoch 1364 až 1370 klarisky z Óbudy objekt goticky prestavali, čo sa dotklo najmä pôvodnej apsidy, ktorú nahradilo väčšie polygonálne presbytérium. To v exteriéri plynule nadväzuje na loď bez typického odsadenia. V rokoch 1490 až 1525 bolo zaklenuté sieťovou klenbou.
Ťažké chvíle prežil kostolík počas reformácie a stavovských povstaní. Bol značne poškodený a miestni obyvatelia protestantskej viery ho začali dokonca rozoberať. V roku 1706 kostol opäť získali klarisky a v roku 1713 ho zrekonštruovali a zbarokizovali. Ďalšie menšie úpravy sa udiali aj koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia. V rokoch 1955 až 1956 dostal kostol pri neodbornej rekonštrukcii novú povalu a novú, zvýšenú klenbu. Chór bol zväčšený železobetónovou prístavbou, pričom zrušili pôvodné stĺpy a točité schody.
V roku 1976 bola pri obnove kostola odkrytá zamurovaná kamenná tabuľa s rímskym nápisom, ako aj odkryté románske a gotické okná.
Kostol v Boldogu sa preslávil najmä objavom náhrobného kameňa rímskeho stotníka a obchodníka Quinta Atilia Prima z obdobia rokov 90 až 130 pred Kr. Bol druhotne zamurovaný do južnej steny lode a tvorí súčasť staršieho románskeho portálu. Nápis na ňom predstavuje najstaršiu písomnú pamiatku svojho druhu na Slovensku a jedinečný prameň prinášajúci viac svetla do dejín celého stredného Podunajska na prelome 1. a 2. storočia po Kr. Podľa archeológa Titusa Kolníka v preklade znamená: „Quintus Atilius Primus, syn Spuriov z tribuy Voturiovskej, tlmočník XV. légie, jej centurio a obchodník. Vo veku 80 rokov tu bol uložený. Quintus Atilius Cogitatus, Atilia Fausta, Quintova prepustenkyňa, Primus a Martialis dali ako dedičia radi postaviť." Q.A. Primus pôsobil v XV. légii so sídlom v Carnunte ako tlmočník zrejme keltského alebo germánskeho jazyka v časoch, keď na našom území existoval prvý známy štátny útvar - Vanniovo kráľovstvo. Neskôr obchodoval na známej Jantárovej ceste. Ako sa dostala jeho náhrobná doska do steny kostola nie je známe, mohlo to byť už pri jeho budovaní, ale aj neskôr počas gotickej prestavby.
Hoci kostol stojaci uprostred obce neponúka taký malebný pohľad ako iné románske kostolíky nášho vidieka, predsa patrí vďaka svojim zachovaným architektonickým detailom k významným predstaviteľom tohto slohu na Slovensku. Románsky pôvod stavby potvrdili až v rokoch 1963 a 1964 objavy portálu a krstiteľnice s figurálnymi výjavmi z 12. storočia, ktorá na Slovensku nemá obdobu. Má podobu kamennej nádrže nesenej stĺpmi, ktoré doplňuje postava žehnajúceho Krista. Medzi hodnotné románske prvky patria aj nezvyčajné dva portály na južnej strane lode, združené okná na vežičke a podstrešné konzoly v tvare zvieracích hláv, ktoré sa zachovali na juhozápadnom a severozápadnom nároží. Ich funkciou bola ochrana kostolíka.
