Villa Rustica

Poloha a prístup

Nálezisko leží v kotlinke vytvorenej zalesnenými svahmi Devínskej Kobyly (514 m), Dúbravskej Hlavice (357 m) a na výcho­de hrebeňom Brižité (256 m). Kotlina je otvorená len sme­rom na sever a severozápad a tak poskytuje ochranu pred vetra­mi dujúcimi cez Bratislavskú bránu. Plynule prechádza do širo­kých priestorov Pomoravia Záhorskej nížiny. Lokalitu z južnej a východnej strany obteká Veľkolúcky potok.  Približne v str­ede kotliny sa nachádza zarastená depresia, možno v minulosti využívaná ako jazierko. V južnej časti kot­liny vyviera silný prameň - výdatný zdroj pitnej vo­dy. Dosta­tok vody, ornej pôdy, blízky les - zdroj dreva, pa­sienky, och­rana pre vetrami oddávna poskytovali mimoriadne výhodné pod­mienky pre život. Na nálezisko sa dá dostať z dvoch smerov; od juhu zo starej Dúbravky zeleno značkovaným turistickým chodníkom alebo zo severu od závodu „Technické sklo“ poľnou cestou vedúcou stredom kotliny.

História

Najstaršími obyvateľmi Veľkej Lúky boli lovci z konca sta­ršej kamennej doby (cca 10 000 - 8 000 pred n. l.) a lovci a zberači strednej kamennej doby (8 000 - 6 000 pred n. l.). Ľudia sem prichádzali aj v mladšej kamennej dobe a osídlenie pokračovalo aj v neskorej kamennej dobe. Najprv sa tu usadili nositelia lengyelskej kultúry (cca 3500 - 2900 pred n. l.). Osídlenie pokračovalo v období ludanickej skupiny patriacej na záver lengy­elskej kultúry. Nálezy pochád­za­jú aj z čiastočne súčasn­ej a následnej skupiny Bajč-Retz (cca 2900-2800 pred n. l.) s keramikou zdobe­nej bráz­de­ným vpi­chom. Na Veľkej Lúke sa podari­lo odkryť rozsiahlu osadu tzv. bádenskej kultúry (cca 2800-2400 pred n. l.), ktorá vzni­kla v jej najstaršom stup­ni (obdobie tzv. bolerázkej skupiny). Osada boleráz­skej sku­piny i bádenskej kultúry významne do­pĺňa obraz v rámci sídelnej aglomerácie spomenutých kultúr tzv. „Veľkej Bratislavy“. Roľnícke obyvateľstvo v tomto období bývalo v menších zahĺbených i nadzemných obydliach a popri pestovaní obilnín sa rozvíjal chov dobytka a pastierstvo.

Potom bola lokalita dlhší časť neosídlená a ľudia sem opäť prichádzali až počas doby železnej. Prelom staršej a mladšej železnej doby v 5. storočí p­red n. l. znamená začiatok takmer nepretržitého osídlenia Veľkej Lúky, ktoré trvalo až do 13. storočia po n. l. Počas neho sa tu vystriedali takmer všetky hi­storicky známe etni­ká ktoré postupne osídľovali západné Slo­vensko a oblasť stredného Podunajska: Kel­ti, Ri­mania, Germáni a Slovania. Nálezy z lokality patriace prvému u nás historicky známemu etniku - Keltom sú o to významnejšie, že na Slovensku to bolo prvé systematicky skúmané sídlisko z obdobia prí­chodu tohto etnika na naše územie okolo prelomu 5. a 4.storočia pred n. l. Krátko po prelome letopočtu prišli do priestoru Bratis­lavskej brány germánske kmene, ktoré asimilovali zvyšky Keltov. Začína doba rímska, ktorá trvá až do poslednej tretiny 4. storočia, kedy ju vystriedala doba sťahovania národov (375 až 6. s­tor­očie). 

Vlastným podnetom k systematickému výskumu polohy bol ob­jav najlepšie a najcelistvejšie zachovanej rímskej architek­túry na Slovensku. Základy stavby spolu s časťou nad­základové­ho muriva dosahujú až 150 cm a tvoria pôdorys o roz­meroch cca 13 x 11 m. K nemu sa z troch strán pripájajú pol­kru­hovité apsidy rozličnej veľkosti. Základové murivo o hrúbke 56-62 cm bolo budo­vané na rímsky spôsob z troch vrstiev šikmo uklada­né­ho lomového ka­meňa, každá o hrúbke jednej rímskej sto­py. Ako spo­jivo slúžila kvalitná rímska malta. Apsidy mali slúžiť ako ba­zéniky na studenú (frigidari­um), teplú (te­pi­darium) a ho­rú­cu (caldarium) vodu, dva pri­ľa­hlé priestory na teplý a ho­rú­ci vzduch, p­rie­stor v tvare L mal slúžiť ako šatňa alebo pre­zlie­káreň. Z interiéru architektúry pochádza rím­ska kera­mika, viac­fa­rebné mozai­kové sklo, bron­zové spony, zlo­mky vín­neho pohára z Trieru, mince cisárov atď. Takéto stavby, kto­ré slú­ži­li v provinciách ako kúpeľ, boli na rímskom vidieku sú­čas­ťou civilných usa­dlostí typu „vil­la ru­stica". Tieto rím­ske „vidiecke usadlosti" o roz­sahu až niekoľko desia­tok hek­tárov boli vysoko produktívne sa­mostatné jednotky, ich súčasťou popri kú­peli boli zvyčajne aj: sídlo hospodára, svätyňa, hospodárske stavby a i.

Mimoriadny význam ar­chi­tektúry kúpeľa ne­spočíva však len v jej nezvyčajne dobrej za­cho­va­losti, ale pre­dovšetkým v jej kul­túrnohisto­rických sú­vis­lo­sti­ach. Na Veľkej Lúke vzdialenej len cca 5 km od rímskej hranice boli vhodné podmienky pre vznik takejto vidieckej usadlosti typu „villa rustica\\\". Vznikla tu v priebehu prvej tretiny 3. storočia. Popri architek­túre kúpeľa to dokladajú aj zvyšky 80 m východne od kúpeľa preskú­manej rímskej halovej stavby o pôdoryse cca 14x12 m, pričom na jej stre­chu bola tiež použitá ríms­ka strešná krytina. Slú­žila prav­depodobne na hospodárske účely, možno ako sklad obi­lia. V druhej ­treti­ne 3. storočia došlo k zho­rše­niu rím­s­ko-ger­máns­kych vzť­ahov a krátko nato k záni­ku usad­lo­sti. Usadlosť asi nevybudoval Riman, ale rímsky veterán germánskeho pôvodu, ktorý sa po skončení aktívnej vojenskej služby vrátil do svojej pôvodnej vlasti aby tu vybudoval vidiecku usadlosť podľa rímskej vzoru.

Mimo­riadny význam malo aj ob­ja­ve­nie osady a súvekého urnového pohrebiska pa­triacich k naj­staršej slovanskej vlne, ktorá sa okolo prelomu 5. až 6. ­storočia dostala na územie Bratislavy i strednej Európy. Veľká Lúka bola osídlená aj počas veľkomoravského i poveľkomoravského obdobia. V  11. až 13. storočí tu jes­tvoval ranofeudálny panský dvorec pôvodne obohnaný drevenou palisádou. Je možné, že zánik dvorca v priebehu 13. storočia mohol súvisieť zo založením osady Dúbravka kam sa onedlho presunulo ťažisko osídle­nia.

Súčasnosť

Nálezisko „Villa rustica“ v Bratislave-Dúbravke je národnou kultúrnou pamiatkou prezentovanou verejnosti. Základy rímskej architektúry „kúpeľa“ sú zakonzervované „in situ“. Nachádza sa tu aj informačná tabuľa so základnými informáciami o nálezisku.