Otváracie hodiny v sezóne od – do:
apríl – október: utorok – nedeľa 10.00 – 17.00
Vstupné:
plné 2,30 €, zľavnené (deti, študenti, dôchodcovia) 1,50 €, rodinné 4,60 €, školské skupiny (najmenej 10 osôb v skupine) 1,30 € na žiaka
Popis:
Územie dnešných Rusoviec bolo obývané už v praveku. Z rôznych miest obce pochádzajú nálezy od staršej doby bronzovej po laténsku kultúru (historickí Kelti). Keď tesne na konci starého letopočtu obsadili rímske légie územie po južný breh stredného toku Dunaja, zadunajská časť dnešnej Bratislavy sa stala integrálnou súčasťou Impéria. Dobyté územie premenili v provinciu s názvom Panónia. Dunaj opevnili reťazou legionárskych táborov, pevností a strážnych bodov. Neobišli ani strategicky výhodnú polohu pri zátoke Dunaja a vybudovali tu menšiu vojenskú pevnosť Gerulata. V jej západnom susedstve sa nachádzalo vojenské i civilné centrum celej provincie Carnuntum.
Prvá vojenská jednotka bola do Gerulaty nakomandovaná okolo roku 70 za vlády cisára Vespasiana (69 – 79). Názov tejto jednotky neoznáme. Na počiatku 2. storočia túto pre nás anonymnú jednotku vystriedali vojaci aly I. Cannenefatum, zloženú z 500 jazdcov a členov technického personálu. Názov hovorí, že posádka bola naverbovaná z príslušníkov germánskeho kmeňa Kananefátov, sídliacich pri ústí Rýna. Pred tým, ako sa jej posádkou stala Gerulata, slúžili dlhšiu dobu v Ladenburgu (antické Lopodunum), kde prebehli aj doplňovacie odvody a tak zrejme už len málo rodákov z porýnskeho ústia pripochodovalo v zostave svojej jednotky k južnému brehu Dunaja, aby tu ukončilo svoju vojenskú kariéru. Ako vyplýva z názvu (ala = krídlo), išlo o menšiu pomocnú jednotku, aké v bojoch chránili z bočných strán pechotu. Treba uviesť, že údernou päsťou rímskych vojsk boli pešiaci, kavalérie plnili len podporné úlohy a boli zložené z naverbovaných žoldnierov. Vojaci z Gerulaty však nechránili len podunajskú hranicu. V rokoch 145 – 152 sa zúčastnili bojov v Mauretánii. Vďaka tomu získali rímske občianstvo a jednotka prívlastok „Civium Romanorum“.
Vojenská pevnosť Gerulaty stála v severovýchodnej časti dnešnej zástavby. Jej múry boli niekoľko krát prestavané. V najstaršej fáze mala drevenú ohradu, v priebehu 2. storočia prebudovali fortifikáciu do kameňa. Múry pevnosti tvorili obdĺžnik. Juhozápadný múr prebiehal rovnobežne s dnešnou Maďarskou ulicou v smere od Kostola sv. Márie Magdalény. Po niekoľkých desiatkach metrov sa lomil na severovýchod, kde ho obmývalo rameno Dunaja. Severozápadný múr sa tiahol po línii Gerulatskej ulice. Celá pevnosť mala rozmery 150 x 170 m. Okolo múrov sa tiahli priekopy, zvyšujúce obranný efekt pevnosti.
Existencia vojenskej posádky vždy priťahovala obchodníkov, remeselníkov a podnikateľov, ponúkajúcich zábavu. Vďaka nim v priebehu 2. storočia západne od pevnosti vyrástla civilná osada (tzv. vicus). Okrem drevených barakov v krivolakých uličkách si tu majetnejší mešťania dali postaviť aj luxusnejšie príbytky. Aj v Gerulate sa našli základy domu so znakom luxusu. Vo vicuse však nechýbali ani svätyne. Doložená je existencia chrámu Jupitera Dolichénskeho, stopy po vyznávačoch mitraizmu, ale aj svedectvá, že tu žila komunita kresťanov.
Zázemie Gerulaty tvorili hospodárske usadlosti (dve z nich boli identifikované a čiastočne preskúmané na západnom okraji regiónu), zásobujúce vojsko a civilov potravinami, krmivom pre dobytok a pod.
V podstate celá antická zástavba vrátane pohrebísk je prekrytá stredovekou a novovekou zástavbou. Pri akýchkoľvek zemných prácach v Rusovciach musí byť preto prítomný archeológ. Na druhej strane, jediné miesto, kde je možné vidieť stopy po prítomnosti Rimanov „in situ“, stojí za návštevu. Je to expozícia Mestského múzea Antická Gerulata (Gerulatska ul. 69), ku ktorému sa dostaneme úzkou cestou popri východnej strane Kostola sv. Márie Magdalény. V areáli múzea sú prezentované zachované časti neskororímskej pevnosti so studňou v strede. Na jej obklad boli použité staršie kamenné pomníky. Niektoré z nich predstavujú vzácne kamenosochárske pamiatky, ktoré boli vybraté a reštaurované. Súčasťou múzea je aj expozícia, v ktorej možno vidieť rekonštrukciu kostrového hrobu, spomenuté kamenné náhrobky a výber artefaktov z výskumov, pravidelne dopĺňané o nové nálezy.
V areáli múzea sa nachádzajú základy stavieb rímskeho vojenského tábora Gerulata z 2. až 4. storočia, ktorý bol súčasťou rímskej hranice Limes Romanus na severe ríše. Rímsky Limes sa rozprestieral od Británie po Balkán v dĺžke 3000 km, existoval viac ako 400 rokov a jeho germánska časť je zapísaná do Zoznamu európskeho kultúrneho dedičstva UNESCO. Okolo tábora sa rozprestierala osada, v širokom oblúku za osídlenou časťou sa nachádzali pohrebiská. Hoci prvá písomná zmienka siaha do 16. storočia, jej presná poloha nebola známa, až kým v roku 1965 archeológ Ján Dekan nenašiel dôkazy o dvoch pevnostiach. V roku 1961 pri ťažbe zeminy na stavbu dunajských hrádzí skutočne narazili robotníci na kamenné piliere. Začal intenzívny výskum a už v roku 1963 bola znovunájdená Gerulata vyhlásená za Kultúrnu pamiatku. Vo výstavnej sieni sú umiestnené nálezy z archeologických výskumov a v lapidáriu je vystavená unikátna zbierka kamenných výtvarných diel, doplnená vitrínami s nálezmi z Gerulaty – šperkami, súčasťami odevu, zbraňami, keramikou, toaletnými predmetmi a tiež modelmi kastela a villy rustici, mapami, fotografickým materiálom a rekonštrukciou kostrového hrobu. V exteriéri sú prezentované kamenné múry kastela a piliere neskoroantickej pevnosti zo 4. stor. po Kr. Čaro antického sveta znovu ožíva a vy si môžete v Gerulate pozrieť expozíciu archeologických artefaktov, rímsky odev a unikátny reliéf Daidala a Ikara s polychrómiou. Tradícia života v rímskom tábore je prezentovaná každý rok v septembri „Rímskymi hrami“, ktoré veľkolepo predstavujú zvyky obliekania, stravu a bojové umenie v antickom Ríme.
Ako sa sem dostanete:
Rusovce sú jednou z troch pôvodne samostatných obcí, ležiacich na ľavom brehu Dunaja (Jarovce, Rusovce, Čunovo), pričlenených po druhej svetovej vojne do Československa. V roku 1972 boli pripojené k Bratislave ako jej mestská časť. Od centra mesta sú vzdialené 12 km. Doprava do Rusoviec je zabezpečené mestskou hromadnou dopravou. Z Maďarska sa možno do Rusoviec dostať cez prechod Rajka – Čunovo. Dopravná tepna spájajúca pravobrežnú Bratislavu s Maďarskom prechádza stredom obce. Po južnom okraji Rusoviec vedie diaľnica spájajúca Slovensko s Maďarskom.
