Bratislavský hrad

Bratislavský hrad
Zámocká, Bratislava
Bratislava
Popis


Otváracie hodiny:

1. január  31. marec: 9.00 až 17.00 hod; v pondelok zatvorené; posledný vstup 16.00
1. apríl  16. november: 10.00 až 18.00 hod; v pondelok zatvorené; posledný vstup 17.00
17. november  31. december: 9.00 až 17.00 hod; v pondelok zatvorené; posledný vstup 16.00

Cenník:

Prehliadku hradu je možné absolvovať v dvoch variantoch:
Okruh A
prehliadka klenotnice a hradu
Okruh B
  prehliadka klenotnice

Platí nasledovné vstupné: 

Dospelí  
7 €  Okruh A    
2 €  Okruh B
Žiaci a študenti    
4 €  Okruh A    
1 €  Okruh B
Seniori                   
4 €  Okruh A                  
1 €  Okruh B
Školská skupina                        
2 € *     
Klienti poštovej banky    
5,60 €  Okruh A   
1,60 €  Okruh B

Možnosť využiť aj lektora:
1. V slovenskom jazyku 10 € za skupinu
2. V anglickom alebo nemeckom jazyku 15 € za skupinu

Popis:

Monumentálny Bratislavský hrad týčiaci sa na Dunajom je neodmysliteľnou súčasťou krajinnej scenérie Bratislavy, ktorá je zobrazená v stovkách rytín, obrazov, ako aj starých či nových pohľadníc. Je viditeľný z veľkej diaľky a jeho výraznú siluetu zbadá každý návštevník Bratislavy.

Majestátny Bratislavský hrad stojí na výraznom hradnom vrchu, ktorý vystupuje do výšky 85 m nad hladinu rieky Dunaj. Jeho silueta pripomínajúca stôl otočený hore nohami je najlepšie viditeľná predovšetkým z južnej a západnej strany. Poloha hradu nie je náhodná, pretože hradný kopec už oddávna poskytoval bezpečné miesto a bol kontinuálne osídlený. Výšina nad dunajským brodom a križovatkou diaľkových ciest bola osídlená už od praveku. V 9. storočí tu vzniklo veľkomoravské hradisko, správne centrum svetskej moci, stredisko cirkevnej organizácie a dôležitý obranný objekt opevnený valom, ktorý sa ťahal po hrane plošiny hradného kopca. Pod menom Brezalauspurc sa spomína k roku 907 v Salzburských análoch v súvislosti s bitkou Bavorov a starých Maďarov, ktorá bola predzvesťou definitívneho zániku Veľkej Moravy. Táto pevnosť, doplnená o nové stavby, si zachovala závažnosť aj po začlenení územia Slovenska do uhorského štátu ako dôležitý komitátny hrad a najvýznamnejší bod arpádovskej moci na západnej hranici krajiny.

Bratislavský hrad nedobyli ani tatárske hordy, ktoré plienili krajinu v rokoch 1241 – 1242. V tomto období prišlo v Uhorsku k významnej zemne v budovaní hradov. Začali sa stavať kamenné pevnosti podľa osvedčených západných vzorov. Už v roku 1245 kráľ Belo IV. odmenil skupinu jobagiónov z bratislavskej hradnej posádky za to, že na mieste starších palácov postavili veľkú hranolovú obytnú vežu, zárodok ranogotického hradu, ktorý bol v roku 1261 svedkom svadby českého kráľa Přemysla Otakara II. s princeznou Kunigundou, vnučkou uhorského panovníka Bela IV., a do konca 13. storočia aj miestom bojov počas uhorsko-českých vojen a v konflikte uhorského kráľa s rakúskym vojvodom Albrechtom I.

Smrťou Ľudovíta I. v roku 1382 sa v Uhorsku skončilo obdobie konsolidovanej vlády Anjouovcov a vystriedala ho etapa dynastických bojov. Jednému z kandidátov na uhorský trón, Žigmundovi Luxemburskému, snúbencovi novej uhorskej kráľovnej Márie, prišli so svojimi vojskami na pomoc jeho bratanci, moravskí markgrófi Prokop a Jošt. Žigmund im na krytie výdavkov dal do zálohu rozsiahle územie s mnohými hradmi, medzi ktorými nechýbal ani Bratislavský hrad.

Žigmund Luxemburský bol v roku 1387 korunovaný za uhorského kráľa a neskôr, keď sa stal aj rímskym cisárom, si zvolil Bratislavský hrad za jednu zo svojich troch hlavných rezidencií. Bratislavskí župani bratia Rozgonyiovci už v 20. rokoch 15. storočia dali po obvode dávneho valu stavať murované hradby. Po roku 1431 zbúrali aj starú obytnú vežu (dnes sčasti vyznačenú v dlažbe nádvoria paláca) a ranogotický hrad nahradili honosným objektom so štvorkrídlovou dispozíciou talianskeho kastela, ktorému dominovala zachovaná starobylá obranná veža včlenená do juhozápadného nárožia – budúca Korunná veža. Ucelenejšiu predstavu o výtvarnom riešení tejto neskorogotickej pevnosti poskytuje Žigmundova brána, ktorá pretrvala neskoršie zmeny bezmála v pôvodnej podobe.

Na konci augusta roku 1526 uhorské vojská v bitke s Osmanmi utrpeli na moháčskych poliach zdrvujúcu porážku a na úteku z bojiska zahynul aj kráľ Ľudovít II. Jagelovský. Panovnícky dvor sa podľa pokynu domysleného pre takúto krajnosť presídlil z Budína na Bratislavský hrad. Novým panovníkom krajiny sa stal rakúsky arcivojvoda Ferdinand a hrad nad Dunajom sa odvtedy stal trvalou doménou Habsburgovcov. Kým po celý stredovek chránil Uhorsko proti útokom zo západu, teraz nadobudol význam záštity Viedne pred Osmanskou expanziou. Bratislava sa stala centrom politického i cirkevného života krajiny a korunovačným mestom uhorských kráľov. Týmto zmeneným podmienkam prispôsobili stavebne a výtvarne aj hrad.

V roku 1619 vypuklo druhé zo série protihabsburských povstaní v Uhorsku. Sedmohradské knieža Gabriel Bethlen s početnou armádou v polovici októbra obsadil Bratislavu, zmocnil sa hradu i korunovačných pokladov uložených v Korunnej veži. Povstalci sa tu udržali až do mája roku 1621, keď cisársky generál Buquoy s podporou ťažkého delostrelectva dobyl hrad a Bethlen bol napokon donútený podpísať v Mikulove mier. V tom čase boli už večnými županmi Bratislavskej stolice a dedičnými kapitánmi hradu Pálffyovci. Keď hrad poškodený v bojoch a vypálený bleskom vyhlásil v roku 1635 snem za neobývateľný, Pavol Pálffy prijal poverenie na jeho opravu a modernizáciu. Pri prestavbe realizovanej v rokoch 1635 až 1649 získal hrad svoju nezameniteľnú siluetu. Palác vtedy zvýšili o tretie poschodie, zastrešili ho sedlovými strechami a ťažkú hmotu Korunnej veže vyvážili nadstavbou pozorovacích vežičiek na zvyšných nárožiach.

Situácia sa zmenila po rozhodnej porážke Osmanov pri Viedni v roku 1683. Po nej boli Turci donútení k ústupu z krajiny a Bratislavský hrad stratil svoje obranné poslanie. Za vlády Márie Terézie prešiel rozsiahlou prestavbou podľa projektov najlepších cisárskych architektov, ktorí hrad premenili na reprezentačné sídlo uhorského miestodržiteľa. V roku 1765 cisárovná vymenovala do tejto funkcie svojho zaťa arcivojvodu Alberta. Mnohé stavby, ktoré slúžili potrebám jeho veľkého dvora zanikli. Pripomienkou tých čias je napríklad široké schodisko paláca vyzdobené pozlátenými rokokovými štukami, čestné nádvorie pred vstupom do paláca alebo replika barokových hospodárskych budov postavených v nedávnych rokoch na západnej terase.

V roku 1780 cisárovná Mária Terézia zomrela. Miestodržiteľ vzápätí opustil Bratislavu a z hradu odviezol bohaté zbierky obrazov, medirytín, zbraní, porcelánu i vzácnych kníh, ktoré dnes tvoria časť kolekcie viedenského Albertina. Premiestnili aj korunovačné klenoty a rozpustili strážny oddiel. Opustený hrad prichýlil na prechodnú dobu ústredný seminár katolíckeho duchovenstva, v ktorom mladý seminarista Anton Bernolák položil svojou prácou základ prvej kodifikácie slovenského jazyka. Neskôr budovy adaptovali na kasárne. V ranných hodinách 28. mája 1811 vypukol vo vojenskom sklade požiar.

Celých 150 rokov sa nič nedialo s obrovskými ruinami zhoreného hradného paláca. Armáda, ktorá zhorenisko naďalej užívala, časti zachovalého muriva rozoberala a predávala ako stavebný materiál. Vojsko čiastočne využívalo niektoré objekty v hradnom areáli, ktorým sa ničivé plamene v roku 1811 vyhli. Slúžili aj ako kasárne. V roku 1918 sa stali dejiskom vzbury slovenských vojakov 72. pešieho pluku, ktorí odmietli bojovať v službách monarchie. Po prvej svetovej vojne sa začalo intenzívne diskutovať e o ďalšom osude ruín Bratislavského hradu, avšak až po druhej svetovej vojne sa hrad predsa len dočkal zmysluplnej obnovy. Zásluhu mal na tom popredný slovenský maliar Janko Alexy (1894 – 1970). Jeho úsilie vynaložené v prospech dobrej veci ocenili pamätnou tabuľou s umelcovou bustou umiestnenou na južnom krídle hradného nádvoria. V roku 1953 sa prof. Alfréd Piffl so svojimi spolupracovníkmi pustil do prieskumu zrúcaniny a do čiastočnej konzervácie najohrozenejších múrov. Jeho úsilie po roku 1956 prerástlo do rozsiahlej rekonštrukcie hradu. Najvýznamnejšia etapa pamiatkovej obnovy hradu sa zavŕšila v roku 1968. Vtedy sa ukončila rekonštrukcia hradného paláca. Tento termín nebol celkom náhodný. Palác mal byť  pripravený na to, aby sa v jednej z jeho siení na prvom poschodí mohol 28. októbra slávnostne podpísať zákon o československej federácii. Túto udalosť pripomína trojica líp zasadená blízko veľkomoravskej baziliky, v južnom rohu východnej terasy. Do novodobej histórie Slovenska sa zapísal Bratislavský hrad ako hostiteľské miesto summitu amerického prezidenta G. Busha a ruského prezidenta V. Putina. Obaja prezidenti sa pri svojej návšteve Bratislavy stretli v klenotnici hradu na rokovaní 24. februára 2005. Obnova Bratislavského hradu pokračovala až do roku 2012 a hrad by mal opäť plniť funkciu mimoriadne atraktívneho oddychového miesta všetkých Bratislavčanov.

Ústrednou stavbou Bratislavského hradu je štvorkrídlový palác, ktorého súčasťou je aj nárožná, v jadre neskororománska veža, podľa neskoršej funkcie nazývaná Korunnou vežou. Z nádvoria paláca je vstup do podzemného priestoru so studňou a cisternou. Priestor pre palácom zaberá čestné nádvorie ohraničené párom víťazných brána a strážnicami cisárskej gardy. Pri paláci na východnej terase je možné vidieť náznakovo rekonštruované zvyšky veľkomoravskej baziliky, Kostola najsvätejšieho Salvatora z 11. storočia a iných stavieb z tohto obdobia. Opevnené predhradie zabezpečovala na východe bašta Lugisland, pri ktorej sa zachovala výpadová bránka, na severe ďalšia delová bašta a na juhu sústava hrotitých bastiónov. Areál hradu sprístupňuje Žigmundova brána, ale tiež Leopoldova brána otvorená v hmote juhozápadného bastiónu a baroková Viedenská brána, ktorá tvorí hlavný vstup do hradu. V priestore predhradia sa nachádzajú upravené budovy dôstojníckych bytov, postavené v priestore juhovýchodného bastiónu, a ďalšie stavby slúžiace pôvodne na ubytovanie vojska a čeľade, ale aj stajne či hospodárske a prevádzkové objekty. Takémuto účelu slúžila aj postavená replika barokových budov na západnej terase.

V areáli Bratislavského hradu boli do rekonštrukcie, ktorá začala v apríli 2008 viaceré priestory prístupné verejnosti. Boli v nich umiestnené rôzne krátkodobé výstavy, ako aj stále expozície Slovenského národného múzea. Po rekonštrukcii sa do hradu opäť vrátili. Súčasťou areálu hradu je aj park, kde sú viditeľné základy veľkomoravskej baziliky. Počas prechádzky parkom sa návštevníkom naskytnú rôzne pohľady na Bratislavu a uvidia aj nenápadnú sochu sv. Alžbety, ktorá sa v roku 1207 na Bratislavskom hrade narodila. Ešte krajší výhľad na Bratislavu a jej okolie je však z najstaršej Korunnej veže.

Prechádzka na hrad je dnes súčasťou každej exkurznej trasy po Bratislave. Najčastejšie sa začína od Dómu sv. Martina, od ktorého prejdeme popod Nový most na druhú stanu frekventovanej cestnej komunikácie a po Zámockých schodoch vystúpime k Žigmundovej bráne. Motoristi k hradu najčastejšie smerujú cez ulicu Palisády, ktorou sa dostanú až ku parkovisku pri hrade a pešo vojdú do areáli hradu cez Viedenskú bránu.

Ako sa sem dostanete:

Prechádzka na hrad je dnes súčasťou každej exkurznej trasy po Bratislave. Najčastejšie sa začína od Dómu sv. Martina, od ktorého prejdeme popod Nový most na druhú stanu frekventovanej cestnej komunikácie a po Zámockých schodoch vystúpime k Žigmundovej bráne. Motoristi k hradu najčastejšie smerujú cez ulicu Palisády, ktorou sa dostanú až ku parkovisku pri hrade a pešo vojdú do areáli hradu cez Viedenskú bránu.

MHD: Vystúpte z autobusu na zastávke Hrad alebo Zámocká, ktoré sú najbližšie k hradu.




Najlepšie zľavy v Bratislave

Bratislava CARD City&Region je oficiálnou destinačnou turistickou kartou, ktorá vám umožňuje spoznať a zažiť to najlepšie, čo mesto Bratislava a región ponúkajú.
  • voľný vstup do múzeí a galérií
  • bezplatná prehliadka
  • neobmedzená doprava
  • ďalšie zľavy do výšky 50%
Kúpiť online


Instagram

#bratislavaregion
Sleduj @bratislavaregion.travel a vlož do svojich fotiek hashtag #bratislavaregion.
Najlepšie fotky pridáme na náš účet!
Viac z Instagramu